Skip to main content

1.3 Súborový server TrueNAS

Predstavenie TrueNAS

TrueNAS je predovšetkým úložiskový server – je to „niečo viac“ ako bežný súborový server, pretože umožňuje nielen sprístupniť priečinky na disku (protokolmi SMB a NFS pre bežné „zdieľanie disku“), ale podporuje aj blokové úložiská (emuláciu pevného disku cez sieť, využíva sa pre dátové centrá) a objektové úložiská cez API. My sa však zameriame práve na funkcionalitu súborového servera.

TrueNAS vie poslúžiť aj ako aplikačný server. V porovnaní s umbrelOS má podstatne viac možností – každému kontajneru (serverovej aplikácii) umožňuje nastaviť limit zdrojov, vlastnú IP adresu, VLAN, stavové snímky (snapshoty), prideliť GPU a podobne.

Verzie TrueNAS

TrueNAS existuje v Enterprise verzii pre profesionálne nasadenie na najvyššej úrovni. Pre domáce, školské a SOHO nasadenie úplne postačuje bezplatná komunitná verzia (Community Edition), ktorá je open-source.

Z webu sťahujeme ISO súbor – keďže TrueNAS cieli na výkonné servery, jedinou podporovanou architektúrou je x64 (CPU Intel / AMD), nie je oficiálne dostupný pre ARM (teda ani Raspberry Pi). Mimochodom, „pod kapotou“ je opäť Linux Debian.

Inštalácia TrueNAS

Pre jednoduché a rýchle demonštrovanie možností TrueNAS opäť využijeme virtualizáciu vo VirtualBoxe. Nastavenia virtuálneho PC sú rovnaké ako pre umbrelOS, s výnimkou diskov: TrueNAS totiž vyžaduje samostatný disk pre samotný operačný systém, teda je nutné poskytnúť mu aspoň dva disky – malý pre OS (stačí aj 32 GB) a veľký ako úložisko pre údaje.

Aby sme si však predviedli vytvorenie diskového poľa, pripojíme celkovo tri disky: jeden malý pre OS a dva rovnako veľké pre údaje.

Ak by mali dátové disky odlišnú veľkosť, diskové pole sa prispôsobí veľkosti menšieho z nich.

Postup inštalácie je štandardný:

  1. Nabootujeme z ISO obrazu vo virtuálnej DVD mechanike a spustíme inštaláciu.
  2. Dáme pozor, aby sme pre inštaláciu OS zvolili správny disk.
  3. Pri otázke na Web UI Authentication Method volíme „Administrative user“ – tým umožníme nastavenie hesla k účtu „truenas_admin“ hneď pri inštalácii.

Základná konfigurácia

Po dokončení inštalácie môžeme server nakonfigurovať cez webový prehliadač – stačí zadať IP adresu nášho čerstvého servera (je vypísaná v terminálovom okne servera) alebo mDNS meno truenas.local.

Pokiaľ však máme spustených viaceré servery TrueNAS, ako napríklad pri výučbe v škole, pripojí nás na náhodný z nich. V takejto situácii musíme použiť IP adresu a server si premenovať: System → Network → Network Configuration, nastavíme meno v tvare „truenas-priezvisko“ a už sa môžeme cezeň vždy pripájať.

Je vhodné vykonať ešte dve základné nastavenia:

  1. Mali by sme nastaviť správnu časovú zónu: System → General Settings → Localization, prípadne aj zmeniť jazyk.
  2. Systém je prednastavený tak, že nás zo svojho webového rozhrania automaticky odhlási vždy po 5 minútach nečinnosti – tento limit je možné zvýšiť: System → Advanced Settings → Access, napríklad na 1800 sekúnd (pol hodiny).

Výber fyzického hardvéru

Keď nás omrzí hranie sa s virtuálnym počítačom a zatúžime si spustiť skutočný fyzický TrueNAS server, mali by sme zvážiť, aký hardvér zvoliť. Zopár tipov pre výber disku:

  • Pre systémový disk postačuje aj starší / menší SATA SSD disk. USB flashdisk sa neodporúča kvôli nižšej životnosti.
  • Pri výbere dátových diskov musíme zohľadniť účel servera a rýchlosť sieťového rozhrania:
    • pokiaľ chceme vytvoriť „len obyčajné úložisko súborov“ a máme len 1 Gb/s sieťovú kartu, úplne postačujú mechanické 3,5" HDD (pokiaľ nám neprekáža vyššia spotreba energie a prípadná hlučnosť);
    • ak máme v serveri sieťovú kartu s rýchlosťou 2,5 Gb/s a chceme ju aj patrične využiť, je potrebné voliť buď rýchlejšie HDD z kategórie NAS (ak potrebujeme vysokú kapacitu) alebo SSD (ak uprednostňujeme úplné ticho a nižšiu spotrebu energie);
    • ak budeme na serveri prevádzkovať aj rôzne iné služby, pracujúce s malými súbormi alebo často pristupujúce k disku (napr. databázový server), je vhodné voliť rýchle SSD disky, ideálne NVMe – bez ohľadu na rýchlosť sieťovej karty.

Pre minimalizáciu rizika súčasného (korelujúceho) zlyhania viacerých diskov v poli, obzvlášť v prípade SSD, sa odporúča, aby disky neboli úplne identické. Ak sa nelíšia priamo výrobcom / značkou, mal by byť odlišný model alebo aspoň výrobná séria a firmvér. Pokiaľ by boli úplne totožné, hrozí im rovnaká výrobná chyba alebo chyba vo firmvéri. Na druhej strane, disky by mali mať rovnakú kapacitu a aspoň podobnú rýchlosť, keďže celé pole sa prispôsobí parametrom najpomalšieho a najmenšieho disku.

Pokiaľ chceme mať skutočne výkonný súborový server, určite by sme mali mať v ňom:

  • sieťovú kartu s rýchlosťou minimálne 2,5 Gb/s, ideálne 10 Gb/s (a samozrejme aj switch s portom tejto rýchlosti);
  • operačnú pamäť aspoň 8 GiB (pre vyrovnávaciu pamäť a deduplikáciu súborov – podrobnosti v ďalšej kapitole);
  • dvojica dátových diskov je nevyhnutné minimum, no vyššiemu výkonu (a pomeru cena/kapacita) prospeje trojica;
  • napájanie cez záložný zdroj (UPS).