Skip to main content

2.11 Vlastná trieda a knižnica v MicroPython

Objekty a triedy v MicroPython

Vytváranie vlastných tried v jazyku MicroPython je rovnaké ako v Pythone, sú tu výraznejšie rozdiely oproti C++:

  • Triedu deklarujeme kľúčovým slovom class, rovnako ako v C++, no bez zložených zátvoriek.
  • Každej metóde (objektovej funkcii) je ako prvý parameter odoslaná inštancia objektu, zvykneme ju nazvať self, no v podstate ju môžeme nazvať ľubovoľne (v C++ sa nazýva this a nie je uvedená v parametroch).
  • Konštruktor je funkcia s názvom __init__().
  • Premenné inštancie je potrebné deklarovať v konštruktore (cez self) - detaily sú v dokumentácii Python.
class Osoba:
    def __init__(self, meno, vek = None):
        # údaje konštruktora uložíme do premenných inštancie
        self.meno = meno
        self.vek = vek

    def Predstavenie(self):
        vek = f" a mám {self.vek} rokov" if self.vek else ""
        return f"Ahoj, volám sa {self.meno}{vek}."

osoby = (
    Osoba("Jožo", 17),
    Osoba("Anča", 16),
    Osoba("Noel")
)

sucet = pocet = 0
for o in osoby:
    print(o.Predstavenie())
    if o.vek:
        sucet += o.vek
        pocet += 1

print(f"Priemerný vek: {sucet/pocet:.3g}")

Hoci Python nevyžaduje nazývať „sám seba“ menom self, je to určitá konvencia a mali by sme ju rešpektovať.

  • Premenné deklarované priamo v triede sú zdieľané - voláme ich premenné triedy.
    • V hlavnom programe k nim môžeme pristupovať aj cez názov triedy, čo je zrozumiteľnejšie.
    • V metóde k nim pristupujeme cez type(self).
  • Pokiaľ chceme mať možnosť priamo vypísať inštanciu objektu príkazom print(inštancia), môžeme definovať špeciálnu funkciu __str__(), ktorá vráti text v požadovanej forme.
class Osoba:
    # zdieľané premenné triedy
    pozdrav = "Ahoj"
    pocet = 0

    def __init__(self, meno, vek = None):
        self.meno = meno
        self.vek = vek
        # zväčšíme zdieľaný počet
        type(self).pocet += 1

    # čo sa má vypísať pri print(inštancia)
    def __str__(self):
        vek = f" ({self.vek})" if self.vek else ""
        return f"{self.meno}{vek}"

    def Predstavenie(self):
        vek = f" a mám {self.vek} rokov" if self.vek else ""
        return f"{self.pozdrav}, volám sa {self.meno}{vek}."


osoby = (Osoba("Jožo", 17), Osoba("Anča", 16), Osoba("Noel"))

Osoba.pozdrav = "Nazdar"
for o in osoby:
    print(o.Predstavenie())

print(f"\nZoznam {Osoba.pocet} osôb: ")
for c, o in enumerate(osoby, 1):
    print(f"  {c}. {o}")
  • Neexistuje privátna časť triedy. Ak chceme dať najavo, že niektorá premenná alebo funkcia nemá byť volaná (teda chceme ju chápať ako „privátnu“), jej názov začneme symbolom „_“, napríklad _pocet.
    • V novších verziách jazyka Python je možné využiť „__“, potom premenná / funkcia skutočne nie je dostupná zvonku. Táto možnosť však v MicroPythone chýba.

Ako zistiť, čo všetko objekt obsahuje?

Niekedy pri experimentovaní nevieme, aké funkcie alebo premenné má objekt (napríklad z cudzej knižnice) k dispozícii. Môžeme využiť dve pomôcky:

  • vars(objekt) vypíše slovník s jeho aktuálne nastavenými premennými (údajmi);
  • dir(objekt) vypíše zoznam všetkého - premenných aj funkcií, ktoré môžeme použiť.

Dedenie

Pri deklarácii potomka dávame predka zo zátvorky, teda class Potomok(Predok). Ak potomok potrebuje v konštruktore zavolať konštruktor predka, použijeme výraz super().__init__().

class Osoba:
    pozdrav = "Ahoj"
    pocet = 0

    def __init__(self, meno, vek = None):
        self.meno = meno
        self.vek = vek
        type(self).pocet += 1

    def __str__(self):
        vek = f" ({self.vek})" if self.vek else ""
        return f"{self.meno}{vek}"

    def Predstavenie(self):
        vek = f" a mám {self.vek} rokov" if self.vek else ""
        return f"{self.pozdrav}, volám sa {self.meno}{vek}."

class Zamestnanec(Osoba):
    platy = pocet = 0
    def __init__(self, meno, plat):
        self.plat = plat
        type(self).platy += plat
        # zavoláme aj konštruktor triedy Osoba
        super().__init__(meno)
    
osoby = (Osoba("Jožo", 17), Osoba("Anča", 16), Osoba("Noel"))
zamestnanci = (Zamestnanec("Eva", 1000), Zamestnanec("Jano", 800))

Zamestnanec.pozdrav = "Práci česť"
for o in osoby + zamestnanci:
    print(o.Predstavenie())

print(f"\nPočet osôb: {Osoba.pocet}")
print(f"Počet zamestnancov: {Zamestnanec.pocet}")
print(f"Priemerný plat: {Zamestnanec.platy / Zamestnanec.pocet :.0f} €")

V uvedenom príklade si všimnite, že počet osôb určuje len počet osôb, nie zamestnancov. Ak by sme chceli do osôb zarátať aj zamestnancov, potom by sme v riadku 8 uviedli Osoba.pocet += 1 a za riadkom 22 by sme počítali zvlášť aj zamestnancov cez type(self).pocet += 1 alebo Zamestnanec.pocet += 1.

Knižnice objektov

Vlastnú triedu zvykneme uložiť do súboru s rovnakým menom, ale malými písmenami, teda napríklad trieda Teplomer bude v súbore teplomer.py. To samozrejme nebude platiť v prípade, že chceme mať v jednom súbore viac tried. V oboch prípadoch takýto súbor nazývame knižnica alebo tiež modul.

Z vlastnej knižnice importujeme triedu rovnakým spôsobom, ako zo štandardných modulov, napríklad from teplomer import Teplomer.

Back to top